Úvodní strana  >  Články  >  Ostatní  >  Sonda New Horizons merala jas vesmíru

Sonda New Horizons merala jas vesmíru

Vedci našli spôsob ako merať jas galaxií vo vesmíre. Vďaka sonde New Horizonts.
Autor: NASA/ESAvia Getty Images

Obrázky zachytené sondou New Horizons (NASA) poskytli vedcom neočakávaný nástroj na meranie jasu všetkých galaxií vo vesmíre. Uviedol to Rochester Institute of Technology researcher v článku Measurement of the Cosmic Optical Background using the Long Range Reconnaissance Imager on New Horizons publikovanom v časopise Nature Communications.

Vedúci autor Michael Zemcov použil archívne údaje z prístroja na palube New Horizons - the Long Range Reconnaissance Imager, skrátene LORRI – na meranie viditeľného svetla z iných galaxií. Svetlo, ktoré svieti za Mliečnu dráhu, je známe ako kozmické optické pozadie. Zemcovove zistenia poskytujú hornú hranicu množstva svetla v tomto pozadí.

Určenie toho, koľko svetla pochádza zo všetkých galaxií mimo našu, bolo výzvou astrofyziky. Svetlo z kozmického optického pozadia dokáže odhaliť počet a umiestnenie hviezd, ako aj to ako galaxie fungujú a poskytnúť nám prehľad o zvláštnej povahe exotických fyzikálnych procesov, ako je napríklad svetlo, ktoré môže vzniknúť pri rozpade tmavej hmoty. (Tmavá hmota je neviditeľná látka, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje 85 percent hmoty vo vesmíre.)

Čo momentálne vidíme je, že optické pozadie je v plnom súlade so svetlom z galaxií a nevidíme potrebu dodatočne pridaného jasu, zatiaľ čo predchádzajúce merania si ich vyžadovali. To je dôkazom toho, že tento druh merania je možný z vonkajšej strany Slnečnej sústavy a že LORRI je toho schopný. Slabé svetlo zo vzdialených galaxií je ťažké vidieť z vnútra Slnečnej sústavy, pretože nám v tom zabraňuje slnečné svetlo, ktoré sa odráža od medziplanetárneho prachu vo vnútornej časti Slnečnej sústavy.

Kozmický prach je tvorený malými prachovými časticami a drobnými fragmentami, ktoré sa časom presúvali z vonkajšej oblasti Slnečnej sústavy smerom k Slnku. Vedci, ktorí začínajú experimentovať s raketami a satelitmi, musia brať do úvahy, že  prach spôsobuje, že atmosféra Zeme je oveľa jasnejšia ako kozmické optické pozadie.

Hoci NASA posiela svoje misie aj mimo Slnečnú sústavu, zvyčajne ide o misie zamerané na planéty, a nástroje na palube sú určené na to, aby sa na ne pozreli, nie na astrofyzikálne merania. Zemcovova metóda sa vracia k prvým misiám NASA –  Pioneer 10 a 11 v roku 1972 a 1974. Detektory svetla na prístrojoch merali jasnosť objektov mimo Mliečnu dráhu a urobili prvé meranie kozmického optického pozadia.

Zdroje a doporučené odkazy:
[1] phys.org



O autorovi

Viktória Zemančíková

Viktória Zemančíková

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD. (*1990, Košice) je slovenská popularizátorka astronomie. Do hvězdné oblohy se zamilovala už jako malé dítě a vesmír je její celoživotní vášní. Je absolventka pomaturitního studia astronomie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanově a též pracovala na Hvězdárně a palnetáriu v Prešově. Vyjma hvězdnému nebi a vesmíru se věnovala filosofii a metodologii vědy v rámci doktorandského studia na Univerzitě Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Je autorkou astronomického kalendáře v časopise Quark a na stránkach Slovenského zväzu astronómov. Publikuje populárně-vedecké články na portálu www.pc.sk.

Štítky: Galaxie, New Horizons (Pluto-Kuiper Express), New horizons


18. vesmírný týden 2024

18. vesmírný týden 2024

Přehled událostí na obloze a v kosmonautice od 29. 4. do 5. 5. 2024. Měsíc bude v poslední čtvrti a je vidět hlavně ráno a dopoledne. Slunce je poměrně hodně aktivní. Večer je velmi nízko Jupiter a ráno extrémně nízko Saturn. Pozorovat můžeme několik slabších komet. Český tým studentů uspěl se svým projektem v Houstonu. Čína chystá start rakety CZ-5 s návratovou misí Chang’e 6 pro vzorky z odvrácené strany Měsíce. Sonda Voyager 1 po pěti měsících opět komunikuje normálně a brzy by měla posílat i vědecká data. Před 70 lety objevil Kuiper měsíc Neptunu Nereida a před 30 lety se k Venuši vydala sonda Magellan.

Další informace »

Česká astrofotografie měsíce

ic2087

Titul Česká astrofotografie měsíce za březen 2024 obdržel snímek „IC 2087“, jehož autorem je Zdeněk Vojč     Souhvězdí Býka je plné zajímavých astronomických objektů. Tedy fakticky ne toto souhvězdí, ale oblast vesmíru, kterou nám na naší obloze souhvězdí Býka vymezuje. Najdeme

Další informace »

Poslední čtenářská fotografie

Messier 106

Messier 106 (tiež známa ako NGC 4258) je prechodná špirálová galaxia v súhvezdí Poľovné psy. Objavil ju Pierre Méchain v roku 1781. M106 je od Zeme vzdialená asi 22 až 25 miliónov svetelných rokov. M106 obsahuje aktívne jadro klasifikované ako Seyfert typu 2 a prítomnosť centrálnej supermasívnej čiernej diery bola preukázaná z rádiových vlnových pozorovaní rotácie disku molekulárneho plynu obiehajúceho vo vnútornej oblasti s priemerom svetelného roku okolo čiernej diery. NGC 4217 je možná spoločná galaxia Messier 106. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800, GSO 2" komakorektor, QHY 8L-C, SVbony UV/IR cut, Optolong L-eNhance filter, FocusDream focuser, guiding QHY5L-II-C, SVbony guidescope 240mm. Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Siril, Adobe photoshop 169x180 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C, 94x360 sec. Lights gain15, offset113 pri -10°C cez Optolong L-eNhance, master bias, 180 flats, master darks, master darkflats 20.4. až 30.4.2024

Další informace »